Obetovania Pána, ľudovo nazývaný aj Hromnice

2. februára slávime v cirkvi sviatok Obetovania Pána, ľudovo nazývaný aj Hromnice. Ak sa ob- zrieme do minulosti, zistíme, že tento sviatok má bohatú históriu. Názov Obetovanie Pána sa v Katolíckej cirkvi používa od roku 1969, teda od skončenia Druhého vatikánskeho koncilu.

Sviatok Obetovania Pána je jedným z najstarších cirkevných sviatkov. V Jeruzaleme ho zvlášť slávnostným spôsobom slávili už v 4. stor. po Kr. Vo Východnej cirkvi tento sviatok dostal názov „Hypapante“, odvedený z gréckeho slova, čo znamená stretnutie. Obetovanie Pána = Stretnutie Pána, lebo počas predstavenia Pána v chráme, stretáva sa Pán so staručkým Simeonom a proro- kyňou Annou. V histórii nájdeme aj iné pome- novanie tejto udalosti, a to Očisťovanie Panny Márie. Dni očisťovania tak isto určoval Mojžišov zákon. Po narodení chlapca bola matka štyridsať dní nečistá. Prinesením obety sa stávala čistou.

V Ríme sa tento sviatok slávil od 7. stor. po Kr., keď sa tam konal slávnostný sprievod – procesia, ktorý začínal od Rímskeho fóra a smeroval do Baziliky Sancta Maria Maggiore – Panny Márie väčšej. Účastníci niesli v rukách sviece a procesia sa konala z viacerých dôvodov. Jednak to bol prejav pokánia, ale na druhej strane procesia so svetlom v rukách mala dať kresťanský charakter starému pohanskému zvyku. Starí Rimania totiž pred prijatím kresťanstva v tomto čase konali tzv. procesiu očistenia, ktorú symbolizoval hlavne oheň a nosenie sviec. Kresťanstvo tomuto staré- mu pohanskému zvyku dalo inú náplň. V chráme je predstavený Pán, Svetlo sveta. Svetlo je symbolom aj našej očisty.

A ako to bolo s týmto sviatkom u našich predkov Slovanov? Východní Slovania pred prijatím kresťanstva v tomto čase slávili slávnosť „Sretenie“, t.j. stretnutie zimy s letom. Rok sa totiž u

nich pôvodne delil na leto a zimu. Delenie roka na štyri ročné obdobia je novšieho dáta. U Zá- padných Slovanov bol tento deň pravdepodob- ne sviatkom boha ohňa a hromu – Perúna. Aj tieto pohanské zvyky dostali kresťanský charakter. Pri svätej omši sú posvätené sviece, ktoré si z chrámu odnášala každá rodina. Tieto sviece sa zapaľovali počas živelných pohrôm, zvlášť však v čase búrky a hromobitia, aj preto dostali meno Hromničky. V spomínaných situáciách, keď je človek bezmocný, sa okolo Hromničiek schá- dzali celé rodiny, modlili sa a prosili o Božiu po- moc a ochranu. Táto svieca sa zapaľovala aj keď niektorý z členov rodiny zomieral. Svetlo horia- cej sviece malo pripomínať večné Svetlo, Krista, Božieho Syna.

Sviatok Obetovania Pána, čiže Hromnice neznamená len koniec sanice, ako hovorí ľudová pranostika, ale pre celé ľudstvo má bohatú duchovnú hĺbku a pripomína nám skutočnosť, že Boh prostredníctvom svojho Syna, Ježiša Krista, ktorý je Svetlom sveta, navštívil svoj ľud. Je to zá- roveň predzvesť Kristovho utrpenia a účasť Mat- ky na utrpení svojho Syna.

Z liturgických podkladov spracoval o. Jozef Žvanda

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *