Strážky

logo-strazky

Kostol sv. Anny v Strážkach je jednoloďový neskorogotický objekt bez veže. Dĺžka kostola je 17 m a šírka lode 8,5 m. Kostol pochádza z konca 15. storočia. Od roku 1540 ho pravdepodobne využívali protestanti a do katolíckych rúk sa naspäť dostal roku 1673.

Predsieň je pristavaná v 16. storočí. V priebehu 18. storočia došlo pravdepodobne aj k úpravám v interiéri kostola. V roku 2003 sa uskutočnil krátkodobý zisťovací archeologický prieskum. Pri výskume sa podarilo odkryť hroby z 18. storočia, v zásype nižšie položených hrobov sa našla minca zo 17. storočia.

Nástenné maľby sú neskorogotické zo začiatku 16. storočia. V období reformácie boli zatreté a zaurovaný pôvodný vstup na západnej strane.

Na severnej strane presbytéria sa nachádza iluzívna nástenná maľba.

Výtvarné pojednaný je aj triumfálny oblúk. Na ňom smerom od presbytéria sa nachádza dekoratívna maľba. Nástenná maľba na severnej stene lode predstavuje posledný súd. V súčastnosti je viditeľná len časť kompozície – peklo s Leviatanovým pažerákom, otvorená tlama, ktorá pohlcuje drobné groteskné postavičky. Zaujímavé sú postavičky žien vysoké 34-40 cm oblečené v dlhých vrchných šatách. Na druhé pole severnej steny lode prechádzajú výjavy zo západnej steny. Odkryté sú zatiaľ fragmenty dvoch ženských postáv. Je to zrejme schéma Navštívenia sv. Alžbety.

Výjavy na západnej stene lode čerpajú námety z prvej polovice pašiového rozprávania medzi zajatím Krista a jeho cestou na Golgotu. Obrazy sú rozvrhnuté do dvoch pásov. V hornom sú štyri a v dolnom je šesť výjavov. Niekoľko kompozícií urobili podľa predlôh Kranachovho cyklu.

Na južnej stene pokračuje cyklus nástenných malieb ďalšími figurálnymi výjavmi odohravajúcimi sa v krajinnom mestskom orámovaní.

OLTÁR SV. ANNY

Z rokov 1500-1520 je hlavným oltárom kostola. Predstavuje klasický typ neskorogotického krídlového oltára s dvojicou pohyblivých krídel s rezbárskou a maliarskou výzdobou. V spodnej časti je namaľovaná kompozícia, kde je sediaca postava Panny Márie s Ježiskom na rukách. Postava je pootočená vľavo, kde pred ňou kľačí kráľ. Za ním vpravo stojí druhý kráľ a sluhovia s darmi. Vpravo stojí tretí kráľ s darom a za ním dvaja zbrojnoši.

V arche je umiestnené súsošie sv. Anny Samotretej. Vľavo je sediaca postava Panny Márie – podáva sv. Anna dieťa. Na zadnej strane je maľba sv. Joachima a sv. Jozefa.

Na bočných krídach oltára sú zo slávnostnej strany zobrazené výjavy zo života sv. Anny a Joachima a príbuzenstvo Pána Ježiša.

Na vonkajších krídlach sú scény z pašií. V nadstavci, ktorý je momentálne rozobratý je gotická socha VIR DOLORUM – MUŽ BOLESTI a šesť sošiek apoštolov.

BOČNÝ OLTÁR SV. ŠIMONA A JÚDU.

Tento oltár pochádza z rokov 1500-1520, umiestnený je naľavo od hlavného oltára.

Je to klasický typ neskorogotického krídlového oltára. V arche sú umiestnené dve plastiky spomenutých svätcov. Na slávnostnej strane krídel sú znázornené výjavy zo života svútcov. Na zadnej strane sú znázornené podobenstvá.

BOČNÝ OLTÁR PANNY MÁRIE

Je to oltár z roku 1524, je umiestnený na pravej strane kostola. V arche je umiestnená 110 cm vysoká plastika Panny Márie. Dve sochy chýbajú. Socha sv. Ondreja apoštola je v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

Na prednej strane krídel sú výjavy zo života Panny Márie. Na zadnej strane sú pašiové scény. Nadstavec oltára tiež vykazuje prvky prenikajúceho renesančného myslenia. V strede je tabuľa s obrazom Najsvätejšej Trojice. Boh Otec drží na kríži umučeného Krista.

PLASTIKA KALVÁRIE

Vo víťaznom oblúku je z diela Majstra Pavla z Levoče.

KRSTITEĽNICA

V ľavej časti kostola pochádza z renesancie z roku 1593. Je zhotovená z červeného mramoru, s medenou nádobou vo vnútri.

Za kostolom sa nachádza renesančná zvonica z roku 1629.