Rímskokatolícka farnosť Spišská Belá filiálky Strážky, Krížová Ves a Rómske pastoračné centrum Krížová Ves

Spišská Belá

Rímsko katolícky farský kostol sv. Antona opáta a pustovníka Pochádza z okolo r. 1260. Je orientovaný: východ – západ. Pri kladení trachytovej dlážky r. 1971 bol prevedený archeologický výskum vo vnútri kostola a rok predtým aj v areáli kostola. Boli tu nájdené základy ešte staršieho kostola, ktorý siahal od západného vchodu aj po víťazný oblúk a bol 1m užší ako terajšia hlavná loď. Z tých istých čias bol v meste postavený kostol sv. kňaza a mučeníka Valentína, v ktorom bývali veľké púte. Stál na mieste pri potoku za hasičským skladom, pri mlyne. V r. 1704 vyhorel. Nebol opravený. Zo zbytkov kamenného materiálu bol postavený pri ohrade dnešného kostola na severnej strane špitál. V bočnej kaplnke farského kostola bol postavený barokový oltár sv. Valentína na mieste, kde v stredoveku stál oltár sv. Kataríny. V terajšom kostole je viac stavebných etáp, počnúc od neskororománskeho slohu. Kostol mal niekedy celkom 8 gotických oltárov: vo svätyni 3, v hl. lodi 2 a v kap. Sv. Valentína 3. V r. 1545 celá farnosť prijala evanjelickú vieru. R. 1674 bol kostol prinavrátený katolíkom a duchovnú správu prevzali Pátri Piaristi, ktorí tu prišli z Podolínca. Farnosť spravovali do r. 1852. Prvým farárom bo odchode Piaristov bol vdp. Ján Szamueli, ktorý prevzal správu farnosti r. 1871. Posledná generálna oprava kostola bola prevedená v r. 1970 zásluhou správcu farnosti vdp. Kap. Jozefa Vojtasa, miestnych veriacich a za spolupráce Pamiatkového strediska v Prešove. Hlavný oltár je zasvätený sv. Antonovi pustovníkovi, ktorého socha pochádzajúca z r. 1500 a pravdepodobne umiestnená ešte na pôvodnom gotickom oltári je teraz na pravej strane. Na ľavej strane je socha sv. Mikuláša z r. 1500, ktorá bola kedysi na bočnom oltári v hlavnej lodi. Farský kostol bol konsekrovaný a pamiatka konsekrácie kostola sa slávi 2. nedeľu po Zjavení Pána. Gotická krsteľnica je zo začiatku 15. stor., vrchnák zo 17. stor. Kalvária pod víťazným oblúkom, inštalovaná pri gen. oprave v r. 1971, má kríž z r. 1380. Kristus má pohyblivé ramená. Korpus sa totiž kedysi ukladal do Božieho hrobu na Veľký Piatok. Kríž je vykonaný na spôsob stromu, arbor vitae – strom života. Bočný drevený novogotický oltár Božského Srdca Ježišovho je z r. 1928. Na severnej strane je drevený novogotický oltár Lurdskej Panny Márie. V bočnej kaplnke sv. Valentína je baroková Kalvária, umiestnená na južnej strane. Chór na priečelí s maľovanými obrazmi je ranobarokový. Gotické lavice vo svätyni pochádzajú z r. 1502. Veľký barokový krištáľový luster v lodi kostola je dar p. barónky Czobelovej zo Strážok. Menší empírový luster sa nachádza v kaplnke sv. Valentína.

Klikni pre viac info
Pridajte sa k užívateľom mojejkomunity a k veriacim našej farnosti.