Anketa
Latinská sv. oma
Privítal by som latinské sv. ome raz za 3 mesiace
(33.06%)
Chcel by som, aby bola latinská sv. oma raz za mesiac v sobotu večer
(45.48%)
Som zásadne proti latinským sv. omiam
(21.47%)
Hlasovalo 19071 osôb
Zobrazi vetky ankety
Privítal by som latinské sv. ome raz za 3 mesiace
Chcel by som, aby bola latinská sv. oma raz za mesiac v sobotu večer
Som zásadne proti latinským sv. omiam
Hlasovalo 19071 osôb
Zobrazi vetky ankety
Kalendár
Stráky
Spiská Belá | Stráky | Kríová Ves | Rómske Duchovno-spoločenské strediskoSúčasný kostolník
Filiálny kostol v StráĹžkach
KOSTOL SV. ANNY V STRÁĹ˝KACH

Kostol sv. Anny v StráĹžkach je jednoloÄový neskorogotický objekt bez veĹže. DĺŞka kostola je 17 m a šírka lode 8,5 m. Kostol pocháda z konca 15. storoÄia. Od roku 1540 ho pravdepodobne vyuĹžívali protestanti a do katolíckych rúk sa naspäĹĽ dostal roku 1673.

PredsieĹ je pristavaná v 16. storoÄí. V priebehu 18. storoÄia došlo pravdepodobne aj'k úpravám v interiéri kostola. V roku 2003 sa uskutoÄnil krátkodobý zisĹĽovací archeologický prieskum. Pri výskume sa podarilo odkryĹĽ hroby z 18. storoÄia, v zásype niĹžšie poloĹžených hrobov sa našla minca zo 17. storoÄia.

Nástenné maÄžby sú neskorogotické zo zaÄiatku 16. storoÄia.
V období reformácie boli zatreté a zamurovaný pôvodný vstup na západnej strane.
Na severnej strane presbytéria sa nachádza iluzívna nástenná maÄžba.
Výtvarne pojednaný je aj triumfálny oblúk. Na Ĺom smerom od presbytéria sa nachádza dekoratívna maÄžba. Nástenná maÄžba na severnej stene lode predstavuje posledný súd.
V súÄastnosti je videteÄžná len ÄasĹĽ kompozície - peklo
s Leviatanovym paĹžerákom, otvorená tlama, ktorá pohlcuje drobné groteskné postaviÄky. Zaujímavé sú postaviÄky Ĺžien vysoké 34 - 40 cm obleÄené v dlhých vrchných šatách. Na druhé pole severnej steny lode prechádzajú výjavy zo západnej steny. Odkryté sú zatiaÄž fragmety dvoch Ĺženských postáv. Je to zrejme schéma Navštívenia sv. AlĹžbety.
Výjavy na západnej stene lode Äerpajú námety z prvej polovice pašiového rozprávania medzi zajatím Krista a jeho cestou na Golgotu. Obrazy sú rozvrhnuté do dvoch pásov.
V hornom sú štyri a v dolnom je šesĹĽ výjavov. NiekoÄžko kompozícií urobili podÄža predlôch Kranachovho cyklu.
Na juĹžnej stene pokraÄuje cyklus nástenných malieb Äalšími figurálnymi výjavmi odohrávajúcimi sa v krajinnom mestskom orámovaní.
OLTÁR SV. ANNY
z rokov 1500-1520 je hlavným oltárom kostola. Predstavuje klasický typ neskorogotického krídlového oltára s dvojicou pohyblivých krídel s rezbárskou a maliarskou výzdobou. V spodnej Äasti je namaÄžovaná kompozícia, kde je sediaca postava Panny Márie s JeĹžiškom na rukách. Postava je pootoÄená vÄžavo, kde pred Ĺou kÄžaÄí kráÄž. Za ním v pravo stojí druhý kráÄž a sluhovia s darmi. Vpravo stojí tretí kráÄž s darom a za ním dvaja zbrojnoši.
V arche je umiestnené súsošie sv. Anny Samotretej. VÄžavo je sediaca postava Panny Márie - podáva sv. Anna dieĹĽa. Na zadnej strane je maÄžba sv. Joachima a sv. Jozefa.
Na boÄných krídlach oltára sú zo slávnostnej strany zobrazené výjavy zo Ĺživota sv. Anny a Joachima a príbuzenstvo Pána JeĹžiša.
Na vonkajších krídlach sú scény z pasií. V nadstavci, ktorý je momentálne rozobratý je gotická socha VIR DOLORUM -MUĹ˝ BOLESTI a šesĹĽ sošiek apoštolov.
BOÄNÝ OLTÁR SV. ŠIMONA A JÚDU.

Tento oltár pochádza z rokov 1500 - 1520, umiestnený je naÄžavo od hlavného oltára.
Je to klasický typ neskorogotického krídlového oltára. V arche sú umiestnené dve plastiky spomenutých svätcov. Na slávnostnej strane krídel sú znázornené výjavy zo Ĺživota svätcov. Na zadnej strane sú znázornené podobenstvá.
BOÄNÝ OLTÁR PANNY MÁRIE.

Je to oltár z roku 1524, je umiestnený na pravej strane kostola.
V arche je umiestnená 110 cm. vysoká plastika Panny Márie. Dve sochy chýbajú. Socha sv. Ondreja apoštola je v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
Na prednej strane krídel sú výjavy zo Ĺživota Panny Márie. Na zadnej strane sú pašiové scény. Nadstavec oltára tieĹž vykazuje prvky prenikajúceho renesanÄného myslenia.
V strede je tabuÄža s obrazom Najsvätejšej Trojice. Boh Otec drĹží na kríĹži umuÄeného Krista.
PLASTIKA KALVÁRIE
vo víĹĽaznom oblúku je z diela Majstra Pavla z LevoÄe.
KRSTITEĽNICA
v Äžavej Äasti kostola pochádza z renesancie z roku 1593. Je zhotovená z Äerveného mramoru, s medenou nádobou vo vnútri.
Za kostolom sa nachádza renesanÄná zvonica z roku 1629.
ZVONICA
V blízkosti kostola sa nachádza zvonica. Naposledy bola reštaurovaná v roku 2008.

Autor fotografií: Stefan HrbÄek

Kostol sv. Anny v StráĹžkach je jednoloÄový neskorogotický objekt bez veĹže. DĺŞka kostola je 17 m a šírka lode 8,5 m. Kostol pocháda z konca 15. storoÄia. Od roku 1540 ho pravdepodobne vyuĹžívali protestanti a do katolíckych rúk sa naspäĹĽ dostal roku 1673.

PredsieĹ je pristavaná v 16. storoÄí. V priebehu 18. storoÄia došlo pravdepodobne aj'k úpravám v interiéri kostola. V roku 2003 sa uskutoÄnil krátkodobý zisĹĽovací archeologický prieskum. Pri výskume sa podarilo odkryĹĽ hroby z 18. storoÄia, v zásype niĹžšie poloĹžených hrobov sa našla minca zo 17. storoÄia.

Nástenné maÄžby sú neskorogotické zo zaÄiatku 16. storoÄia.
V období reformácie boli zatreté a zamurovaný pôvodný vstup na západnej strane.
Na severnej strane presbytéria sa nachádza iluzívna nástenná maÄžba.
Výtvarne pojednaný je aj triumfálny oblúk. Na Ĺom smerom od presbytéria sa nachádza dekoratívna maÄžba. Nástenná maÄžba na severnej stene lode predstavuje posledný súd.
V súÄastnosti je videteÄžná len ÄasĹĽ kompozície - peklo
s Leviatanovym paĹžerákom, otvorená tlama, ktorá pohlcuje drobné groteskné postaviÄky. Zaujímavé sú postaviÄky Ĺžien vysoké 34 - 40 cm obleÄené v dlhých vrchných šatách. Na druhé pole severnej steny lode prechádzajú výjavy zo západnej steny. Odkryté sú zatiaÄž fragmety dvoch Ĺženských postáv. Je to zrejme schéma Navštívenia sv. AlĹžbety.
Výjavy na západnej stene lode Äerpajú námety z prvej polovice pašiového rozprávania medzi zajatím Krista a jeho cestou na Golgotu. Obrazy sú rozvrhnuté do dvoch pásov.
V hornom sú štyri a v dolnom je šesĹĽ výjavov. NiekoÄžko kompozícií urobili podÄža predlôch Kranachovho cyklu.
Na juĹžnej stene pokraÄuje cyklus nástenných malieb Äalšími figurálnymi výjavmi odohrávajúcimi sa v krajinnom mestskom orámovaní.
OLTÁR SV. ANNY
z rokov 1500-1520 je hlavným oltárom kostola. Predstavuje klasický typ neskorogotického krídlového oltára s dvojicou pohyblivých krídel s rezbárskou a maliarskou výzdobou. V spodnej Äasti je namaÄžovaná kompozícia, kde je sediaca postava Panny Márie s JeĹžiškom na rukách. Postava je pootoÄená vÄžavo, kde pred Ĺou kÄžaÄí kráÄž. Za ním v pravo stojí druhý kráÄž a sluhovia s darmi. Vpravo stojí tretí kráÄž s darom a za ním dvaja zbrojnoši.
V arche je umiestnené súsošie sv. Anny Samotretej. VÄžavo je sediaca postava Panny Márie - podáva sv. Anna dieĹĽa. Na zadnej strane je maÄžba sv. Joachima a sv. Jozefa.
Na boÄných krídlach oltára sú zo slávnostnej strany zobrazené výjavy zo Ĺživota sv. Anny a Joachima a príbuzenstvo Pána JeĹžiša.
Na vonkajších krídlach sú scény z pasií. V nadstavci, ktorý je momentálne rozobratý je gotická socha VIR DOLORUM -MUĹ˝ BOLESTI a šesĹĽ sošiek apoštolov.
BOÄNÝ OLTÁR SV. ŠIMONA A JÚDU.

Tento oltár pochádza z rokov 1500 - 1520, umiestnený je naÄžavo od hlavného oltára.
Je to klasický typ neskorogotického krídlového oltára. V arche sú umiestnené dve plastiky spomenutých svätcov. Na slávnostnej strane krídel sú znázornené výjavy zo Ĺživota svätcov. Na zadnej strane sú znázornené podobenstvá.
BOÄNÝ OLTÁR PANNY MÁRIE.

Je to oltár z roku 1524, je umiestnený na pravej strane kostola.
V arche je umiestnená 110 cm. vysoká plastika Panny Márie. Dve sochy chýbajú. Socha sv. Ondreja apoštola je v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
Na prednej strane krídel sú výjavy zo Ĺživota Panny Márie. Na zadnej strane sú pašiové scény. Nadstavec oltára tieĹž vykazuje prvky prenikajúceho renesanÄného myslenia.
V strede je tabuÄža s obrazom Najsvätejšej Trojice. Boh Otec drĹží na kríĹži umuÄeného Krista.
PLASTIKA KALVÁRIE
vo víĹĽaznom oblúku je z diela Majstra Pavla z LevoÄe.
KRSTITEĽNICA
v Äžavej Äasti kostola pochádza z renesancie z roku 1593. Je zhotovená z Äerveného mramoru, s medenou nádobou vo vnútri.
Za kostolom sa nachádza renesanÄná zvonica z roku 1629.
ZVONICA
V blízkosti kostola sa nachádza zvonica. Naposledy bola reštaurovaná v roku 2008.

Autor fotografií: Stefan HrbÄek
Pozri tie: Kostoly | Spiská Belá | Stráky | Kríová Ves | Rómske Duchovno-spoločenské stredisko |
Súčasný kostolník |
© Rímsko-katolícka Cirkev - Spiská Belá
0001.jpg)
