Deti Márie

Deti Márie

 

ZaÄŤalo sa to v roku 1990, keÄŹ pán farár Štefan Horváth SVD pozval do nášho mesta rehoÄľné sestriÄŤky z PoÄľska z Kongregácie Sestier SluĹľobníÄŤok Najsvätejšej Panny Márie Nepoškvrnene PoÄŤatej. Sestry tejto Kongregácie dlhé roky pátra Horvátha skrývali vo svojich kláštoroch, keÄŹ tajne utiekol do PoÄľska, aby dokonÄŤil teologické štúdia a stal sa kĹ�azom.

18. augusta 1990 prišli prvé dve sestry - SM. Adela Kopoczek a  SM. Zbigniewa KÄ™pka, aby pomohli pri vyuÄŤovaní náboĹľenstva a aby sa venovali deĹĄom. Po neĹľnej revolúcii sa otvoril nový priestor pre náboĹľenskú ÄŤinnosĹĄ, bolo potrebné vyuĹľiĹĄ nové moĹľnosti formácie detí a mladých. Pán farár oslovil sestriÄŤku Zbigniewu, ktorá uĹľ viac rokov pracovala s deĹĄmi v mariánskom duchu, aby i v našej farnosti zaloĹľila skupinu Detí Márie.

ŤaĹľko bolo nieÄŤo zaÄŤínaĹĄ, ÄŤo na Slovensku ešte nebolo známe a preto v lete 1991 roku spolu so SM. Zbigniewou sa niekoÄľko starších dievÄŤat zúÄŤastnilo formaÄŤnej oázy Deti Márie v  PoÄľsku. ZakladateÄľom tohto oázového hnutia mládeĹľe, ale aj detí bol BoĹľí sluha Franciszek Blachnicki. Jazyková bariéra nebola prekáĹľkou, lebo poÄľština je blízky slovanský jazyk a túĹľba spoznaĹĄ nieÄŤo nové, nových priateÄľov, nový pohÄľad na preĹľívanie ÄŤasu s Bohom a s Máriou prinášala radosĹĄ a pokoj do mladých sĹ•dc. DievÄŤatá sa dozvedeli, ale aj videli ako pracujú skupinky vo farnostiach a preto v  septembri 1991 roku bolo vyhlásené stretnutie detí, ktoré chcú patriĹĄ do Mariánskeho spoloÄŤenstva. Na prvé stretnutie do farskej klubovne prišlo asi 90 detí. KlubovĹ�a praskala vo švíkoch, preto bolo potrebné deti rozdeliĹĄ do dvoch skupín – mladšie deti, kde boli deti predškolského veku a 1. stupeĹ� ZŠ a staršie deti – 2. stupeĹ� ZŠ. Deti sa pravidelne stretávali v klubovni na fare, uÄŤili sa modliĹĄ, poznávaĹĄ Boha, Nebeskú Matku, budovaĹĄ si vzájomné priateÄľstvá, pomáhaĹĄ starším. Staršie dievÄŤatá zuĹľitkovali svoje skúsenosti z oázy a ÄŹalej sa venovali mladším deĹĄom. Podobná zahraniÄŤná formácia sa zopakovala ešte raz ( vtedy uĹľ bolo 15 detí zo Spišskej Belej) a priniesla taktieĹľ bohaté ovocie. Pod ochranou Panny Márie a s obetavosĹĄou sestriÄŤiek rástli deti v spoloÄŤenstve Deti Márie.

8. december bol kaĹľdoroÄŤne veÄľkým sviatkom detí, ktoré boli prijaté do skupiny Deti Márie. Pri svätej omši im bol slávnostne odovzdaný medailón „zázraÄŤnej medaily“. Najmladší ÄŤlenovia dostali malý medailón na zelenej stuĹľke, starší stredný na svetlomodrej a tí najstarší veÄľký na modrej stuĹľke, ale aj diplom, ktorý bol potvrdením toho, Ĺľe boli prijaté do Mariánskej Kongregácie, ktorá uĹľ viac ako 150 rokov existuje na celom svete.

Medailón bol len vonkajším znakom toho, Ĺľe si Nebeskú Matku vyvolili za svoju ochrankyĹ�u, Ĺľe jej zasvätili svoj Ĺľivot. Pri prijatí prvých šiestich dievÄŤat do Mariánskej Kongregácie v roku 1994, po svätej omši prišli tri staršie farníÄŤky zo slzami v oÄŤiach, preto, Ĺľe ony patrili do poslednej skupiny dievÄŤat, ktoré v roku 1950 vstúpili do tejto Kongregácie, a doniesli aj svoje diplomy a stanovy.

Ochota sestriÄŤky Zbigniewy, túĹľba detí po novom poznaní Boha, zvedavosĹĄ a hravosĹĄ viedla deti k rôznym aktivitám. V pôste pripravovali kríĹľovú cestu pre deti, slávnostné ruĹľencové poboĹľnosti, v advente to boli sväté omše s lampášikmi a JeĹľiškom, ktorý schádzal po schodíkoch na zem.

Deti sa pravidelne stretávali vo svojich skupinkách v klubovni na fare. V kaĹľdej skupinke bolo asi 30- 40 detí. Okrem spoloÄŤnej modlitby sa venovali i poznávaniu Ĺľivota Panny Márie, jej ÄŤností, ale aj poznávaniu kresĹĄanskej literatúry, ÄŤítaniu Svätého písma, no nezabudli ani na šantenie a zábavu. SestriÄŤka viedli deti k tomu, aby svoju ÄŤinnosĹĄ nasmerovali na Boha, na pomoc blíĹľnym, uÄŤila ich láske, trpezlivosti a pokore.

V lete 1997 sestriÄŤky z Kongregácie SluĹľobníc Nepoškvrnenej odišli zo Spišskej Belej do Svitu. Semienko, ktoré zasiali do srdieÄŤok našich detí však prinieslo úrodu, deti nechceli ostaĹĄ neÄŤinne stáĹĄ, túĹľili sa ÄŹalej stretávaĹĄ a tak sa zaÄŤala nová etapa stretiek s deĹĄmi. Pani Mária ŠÄŤigulinská - teta Maja, ktorej deti šesĹĄ rokov chodili na stretnutia Deti Márie, zaÄŤala pokraÄŤovaĹĄ v práci so spoloÄŤenstvom , viedla detský spevokol na svätých omšiach, pomáhala pri formácii starších dievÄŤat, ktoré potom viedli mladšie deti v skupinkách.

 

SM. Zbigniewa hoci uĹľ pôsobila vo Svite, obÄŤas prišla aj na stretnutie do Spišskej Belej, pomáhala v príprave ÄŹalších dievÄŤat na vstup do Mariánskej Kongregácie a spolu s tetou Majou organizovali spoloÄŤné stretnutia Deti Márie zo Svitu i Spišskej Belej. Boli v tom aj víkendovky v Toporci a Spišskej Belej.

V jubilejnom roku 2000 sa Deti Márie prvýkrát zapojili do celoslovenskej koledníckej akcie DOBRÁ NOVINA, ktorú organizuje Hnutie kresĹĄanských spoloÄŤenstiev deti – eRko. RadosĹĄ detí z koledovania bola veÄľmi veÄľká a odozva Äľudí vo farnosti tieĹľ. VÄŹaÄŤne otvárali nielen svoje príbytky, ale i svoje srdcia, tešili sa z príchodu malých koledníkov. Odmenou všetkým, ktorí sa zúÄŤastnili Dobrej noviny, bola kolednícka veselica. DOBRÁ NOVINA priniesla i nových vedúcich a nové deti, ktoré sa chceli stretávaĹĄ a tak vznikli nové skupinky.

V roku 2001 sa skupina Deti Márie zaregistrovala a dostala novú strechu, ktorou sa stalo eRko. Deti tak pribudli do veÄľkej rodiny eRkárov. Na spoloÄŤných stretkách si vypÄşĹ�ali ÄŤas i námetmi z ÄŤasopisu Lusk. Prví mladí dobrovoÄľníci absolvovali kurz „ZaÄŤíname“, ktorý bol pre nich veÄľkým povzbudením do ÄŹalšej práce s deĹĄmi.

SpoloÄŤenstvo Deti Márie pripravuje s pomocou rodiÄŤov i fašiangové plesy, v pôstnom období pripravujú detskú kríĹľovú cestu, zapájajú sa do celoslovenskej akcie na ochranu poÄŤatého dieĹĄaĹĄa „Biela stuĹľka“. ZaÄŤiatok leta patrí detským táborom, hlavne vo VaĹľci, kde je diecézne centrum mládeĹľe. Deti sa vzájomne spoznávajú, budujú nové priateÄľstvá, nechýbajú športové a kultúrne podujatia, spoloÄŤná modlitba, svätá omša, detské adorácie. Deti sa uÄŤia otváraĹĄ svoje srdcia pre Boha i podaĹĄ pomocnú ruku blíĹľnemu, keÄŹ to potrebuje. V jeseni sa deti zapájajú do akcie Detský ÄŤin pomoci. S radosĹĄou sa zapájajú do veÄľkého jesenného upratovania farského dvora i kostolnej záhrady.

Práca v tomto spoloÄŤenstve prináša radosĹĄ, obetu, niekedy aj námahu. Deti chodia na stretnutia s veÄľkou radosĹĄou a my starší dúfame, Ĺľe Nebeský Otec cez tieto stretnutia zaseje do ich sĹ•dc semienka Ĺľivej viery, ktoré raz vyrastú, prinesú plody a budú pokraÄŤovaĹĄ v tejto sluĹľbe.