Sviatosti

Sviatosti
sú úÄŤinné znaky milosti ustanovené Kristom a zverené Cirkvi, ktorými sa nám udeÄľuje BoĹľí Ĺľivot. ViditeÄľné obrady, ktorými sa sviatosti slávia, naznaÄŤujú a spôsobujú milosti, ktoré sú vlastné kaĹľdej sviatosti. Sviatosti prinášajú ovocie v tých, ktorí ich prijímajú s potrebnými dispozíciami.(KKC 1131)

Slovo „sviatosĹĄ“ znamená „svätú vec“, „tajomstvo“. Toto slovo oznaÄŤuje spoloÄŤný názov pre sedem sviatostí, ktoré ustanovil JeĹľiš Kristus. Boh pozná ÄŤloveka, vie, Ĺľe je zaloĹľený zmyslovo a reaguje a spúšĹĄa abstraktné myslenie na popud zmyslového vnímania (videnie, dotyk a pod.). Preto Boh ÄŤlovekovi vychádza v ústrety, aby lepšie vnímal milosti a volí pri stretnutiach znaky, ktoré sú všeobecne Äľudské a prístupné: - chlieb a víno, aby v Eucharistii vyjadril potrebu pokrmu pre Ĺľivot aj v duchovnom zmysle, alebo vodu ako prostriedok na oÄŤisĹĄovanie.

Tridentský koncil (1545 - 1563) v roku 1547 pevne stanovil poÄŤet JeĹľišom ustanovených sviatostí:

1. Krst
2. Birmovanie
3. Eucharistia (SviatosĹĄ Oltárna)
4. SviatosĹĄ zmierenia (pokánie)
5. Pomazanie chorých (nemocných)
6. Posvätná vysviacka (Posvätenie kĹ�azstva)
7. ManĹľelstvo

Pri sviatostiach pre ich platnosĹĄ nezáleĹľí na osobnej dispozícii sprostredkovateÄľa (vysluhovateÄľa), pretoĹľe prvotným vysluhovateÄľom všetkých sviatostí je sám JeĹľiš Kristus. On krstí, odpúšĹĄa, uÄŤí a vedie, aj keÄŹ vysluhovateÄľ (napr. kĹ�az) je nehodný. Znaky, ktoré sa pri sviatostiach pouĹľívajú - slová, víno, chlieb, voda - nás majú upozorĹ�ovaĹĄ na fakt, Ĺľe prostredníctvom vecí tohto sveta dosahujeme svoju spásu.

Sviatosti v nás spôsobujú, obnovujú a rozhojĹ�ujú BoĹľí Ĺľivot. No ÄŤasto môĹľeme poÄŤuĹĄ zlomyseÄľné pripomienky: „Chodí na prijímanie, ku sviatostiam a vôbec nie je lepší... ani to na Ĺ�om nevidieĹĄ!“ PreÄŤo sa pôsobenie Ducha Svätého v prijímaných sviatostiach neprejavuje rovnako u všetkých veriacich? Viete, slnko svieti na celý dom. No i napriek tomu nie v kaĹľdej izbe je rovnaké svetlo a teplo. PreÄŤo? OdpoveÄŹ je jednoduchá. V jednej izbe sú okná otvorené dokorán, v druhej sú síce okná otvorené, ale veÄľmi malé. Niekde sú sklá okien zafúÄľané, inde sú zatiahnuté závesy a pod. Tak je to aj s pôsobením Ducha Svätého vo sviatostiach. ZáleĹľí len od nás, ako dary Ducha prijímame, ako sme pre ne otvorení a prístupní.