Sviatosť zmierenia

Krst dieťaťa | Birmovka 2009 - 2010 | Sväté omše || Pomazanie chorých | Sviatosť manželstva | Kňazstvo

Vo farskom kostole pravidelne spovedáme pol hodiny pred veÄŤernou sv. omšou. Pred sv. omšami v nedeÄľu nespovedáme.
Vo filiálnych kostoloch v prvopiatkovom týĹľdni alebo podÄľa potreby.

na sviatosĹĄ zmierenia je potrebné sa pripraviĹĄ. VyuĹľi na to ÄŤas doma alebo aspoĹ keÄŹ ÄŤakáš na sviatosĹĄ zmierenia. Je dobré pouĹľiĹĄ na prípravu toto spytovanie svedomia (alebo iné, ktoré nájdeš v modlitebnej kniĹľke alebo v osobitnej broĹľúrke, ktorú nájdeš v predajni Sv. Valentín)

SviatosĹĄ zmierenia pre chorých, starých a nevládnych vysluhujeme v stredu prvopiatkového týĹľdĹa doobedu.

SVIATOSĹ¤ ZMIERENIA

SviatosĹĄ zmierenia

KeÄŹĹľe nový Ĺľivot milosti, ktorý sme dostali v krste, neodstránil slabosĹĄ Äľudskej prirodzenosti ani náklonnosĹĄ na hriech (ÄŤiĹľe ĹľiadostivosĹĄ), Kristus ustanovil túto sviatosĹĄ na obrátenie pokrstených, ktorí sa od neho hriechom vzdialili (KKC 297).

„UĹľ neĹľijem ja, ale vo mne Ĺľije Kristus.“ (Gal 2,20)

V krste dostávam novú identitu. Stávam sa BoĹľím dieĹĄaĹĄom. Nie je vo mne Ĺľiaden hriech, Ĺľiadne zlo. Som naplnený milosĹĄou posväcujúcou. MilosĹĄ posväcujúca je BoĹľí dar. Zjednocuje ma s Bohom.

Túto milosĹĄ strácame ĹĄaĹľkým hriechom. Nie preto, Ĺľe by nám ju Boh zrazu zobral. Strácame ju, lebo ju odmietame. Napriek tomu, Ĺľe odmietame Boha, On nás neodmieta. Boh nám daroval prostriedok, ktorým môĹľeme priateÄľstvo a vzĹĄah s ním obnoviĹĄ. Týmto darom je sviatosĹĄ zmierenia.

SviatosĹĄ zmierenia ustanovil Pán JeĹľiš po svojom zmĹ•tvychvstaní.

A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mĹa poslal Otec, aj ja posielam vás." KeÄŹ to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadrĹľíte, budú zadrĹľané." Jn 20:21-23)

Svedomie

Svedomie je „svätyĹa“ v duši. Vo svedomí sa pýtaš Boha ako On vidí tvoj Ĺľivot. Svedomie ti hovorí, ši sa tvoje skutky Bohu páÄŤia alebo nie. Svedomie ti hovorí ÄŤi konáš správne.

Svedomie potrebuje, aby si sa o neho staral – aby si ho vychovával. Ako sa môĹľeš staraĹĄ o svoje svedomie? NiekoÄľko návrhov:

riaÄŹ sa BoĹľím slovom a ÄŤasto ÄŤítaj Sväté písmo
poÄŤúvaj ÄŤo ti radí Cirkev, ÄŤo hovorí Svätý otec, ÄŤo sa hovorí na stretkách, ÄŤo vraví kĹaz na Svätej omši
nezabúdaj pestovaĹĄ zmysel pre „BoĹľie veci“ a k tomu slúĹľi aj meditácia nad BoĹľím slovom
rob dobré skutky – cez ne sa svedomie prejavuje a rozvíja
je dobré robiĹĄ si veÄŤerné spytovanie svedomia
aspoĹ raz za mesiac sa na chvíÄľu stíš, pozri do svojho srdca – kto tam vládne?
ak ĹĄa niekto upozorní, Ĺľe nieÄŤo robíš nesprávne, zamysli sa nad tým
rob pokánie za svoje hriechy

Ĺ¤aĹľký hriech

Ĺ¤aĹľký hriech je vedomé a dobrovoÄľné prestúpenie BoĹľieho príkazu vo váĹľnej veci. Vedomé a dobrovoÄľné znamená, Ĺľe ÄŤlovek si je celkom vedomý, toho ÄŤo robí. Ak ÄŤlovek pri plnom vedomí a úplne slobodne robí to, ÄŤo Boh nechce, ide o hriech. A to môĹľe byĹĄ v menej váĹľnej, alebo vo váĹľnej veci. Ak ide o váĹľnu vec, je to ĹĄaĹľký hriech.

Pri hriechu sa ÄŤlovek stavia proti Bohu. Najviac škodí sebe. Ĺ¤aĹľkým hriechom strácame milosĹĄ posväcujúcu, BoĹľí Ĺľivot. VeÄŤný Ĺľivot „v nás nie je“. KeÄŹ sme v stave ĹĄaĹľkého hriechu sme duchovne mĹ•tvy. Boh nám našĹĄastie opäĹĄ ponúka svoj Ĺľivot. Cez sviatosĹĄ zmierenia.

Ä˝ahký hriech

Pri Äľahkom hriechu – ak nejde o váĹľnu vec, tieĹľ uráĹľame Boha, odmietame jeho plán s nami. Ä˝ahké hriechy nám Boh odpúšĹĄa keÄŹ ich úprimne Äľutujeme. Nie je nutné ísĹĄ hneÄŹ na sviatosĹĄ zmierenia. Ale ani Äľahké hriechy netreba podceĹovaĹĄ. Treba sa ich snaĹľiĹĄ odstrániĹĄ. KaĹľdým hriechom sa vzÄŹaÄľujeme od Boha – od šĹĄastného Ĺľivota.

Ako sa dobre vyspovedaĹĄ?

1. Spytovanie svedomia

Najprv prosím Ducha Svätého o pomoc, aby som pravdivo spoznal stav svojej duše – ÄŤo som konal v rozpore s BoĹľou vôÄľou. (pomôĹľem vhodným spovedným zrkadlom – napr v modlitebnej kniĹľke). Zistené hriechy si zapamätám prípadne zapíšem.

2. Vyznanie hriechov

Vo sviatosti zmierenia treba vyznaĹĄ všetky ĹĄaĹľké hriechy, ich poÄŤet. Treba uviesĹĄ aj okolnosti, ktoré hriechy „pritvrdzujú“. NezaobaÄľujem ich do zbytoÄŤných reÄŤí.

Vedomé zamlÄŤanie ĹĄaĹľkého hriechu, jeho poÄŤtu alebo váĹľnych okolností je svätokrádeĹľ – zobral som nieÄŤo, na ÄŤo som nemal právo. Taká spoveÄŹ je svätokrádeĹľná – rozhrešenie je neplatné. Náprava je moĹľná, Ĺľe to všetko vyznám pri ÄŹalšej sv. spovedi. Vyznám aj Äľahké hriechy, ktoré mi svedomie vyÄŤíta. Pri vyznaní hriechov sú dôleĹľité MOJE hriechy, nie zdravotné problémy, susedove alebo manĹľelove hriechy alebo sny.

3. Ä˝útosĹĄ nad hriechmi

Všetci sme hriešni, ale jedni hriechy Äľutujú, a iní nie. Tí, ÄŤo robia pokánie, majú nádej, Ĺľe budú ĹľiĹĄ veÄŤne. Bez úprimnej Äľútosti mi kĹaz nemôĹľe daĹĄ rozhrešenie. Ak by som to robil len „naoko“ pácham svätokrádeĹľ.

(Vo sv. spovedi môĹľeš povedaĹĄ napríklad túto ÄľútosĹĄ: BoĹľe môj, celým srdcom ĹĄa MILUJEM, a preto Äľutujem, Ĺľe som ĹĄa hriechmi urazil. Chcem sa polepšiĹĄ a hriechu sa chrániĹĄ. OtÄŤe, odpusĹĄ mi pre krv Kristovu. MôĹľeš povedaĹĄ ÄľútosĹĄ aj vlastnými slovami. Alebo staÄŤí keÄŹ povieš úprimne: BoĹľe, buÄŹ milostivý mne hriešnemu!)

4. ZadosĹĄuÄŤinenie - úkon kajúcnosti

Prijatie úkonu kajúcnosti je znakom toho, Ĺľe to s pokáním a polepšením sa ÄŤlovek myslí úprimne. Rozhrešenie odstraĹuje hriech, ale nie všetky následky, ktoré kaĹľdý hriech prináša. Hriešnik musí urobiĹĄ ešte nieÄŤo, aby odÄŤinil svoje hriechy: Musí primeraným spôsobom zadosĹĄuÄŤiniĹĄ za svoje hriechy. To sa volá aj pokánie.

5. Predsavzatie

JeĹľiš nám ukázal, akí máme byĹĄ. Pri spytovaní svedomia skúmam, ÄŤo mám robiĹĄ, aby som sa pripodobnil JeĹľišovi. Zo zistených skutoÄŤností má vzniknúĹĄ predsavzatia. A mám to aj vykonaĹĄ a neodkladaĹĄ kaĹľdý deĹ na zajtra – a to je pokánie.

Predsavzatie je „pokraÄŤovaním“ spovede v beĹľnom Ĺľivote. Má byĹĄ konkrétne, zamerané proti najĹĄaĹľším hriechom, prípadne proti osobnému sklonu, kde najÄŤastejšie padnem do hriechu.

Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mĹ•tvi, oĹľivil nás s Kristom - milosĹĄou ste spasení. (Ef 2, 4)