Deti Márie

Deti Márie

Začalo sa to v roku 1990, keď pán farár Štefan Horváth SVD pozval do nášho mesta rehoľné sestričky z Poľska z Kongregácie Sestier Služobníčok Najsvätejšej Panny Márie Nepoškvrnene Počatej. Sestry tejto Kongregácie dlhé roky pátra Horvátha skrývali vo svojich kláštoroch, keď tajne utiekol do Poľska, aby dokončil teologické štúdia a stal sa kňazom.

18. augusta 1990 prišli prvé dve sestry – SM. Adela Kopoczek a SM. Zbigniewa Kępka, aby pomohli pri vyučovaní náboženstva a aby sa venovali deťom. Po nežnej revolúcii sa otvoril nový priestor pre náboženskú činnosť, bolo potrebné využiť nové možnosti formácie detí a mladých. Pán farár oslovil sestričku Zbigniewu, ktorá už viac rokov pracovala s deťmi v mariánskom duchu, aby i v našej farnosti založila skupinu Detí Márie.

Ťažko bolo niečo začínať, čo na Slovensku ešte nebolo známe a preto v lete 1991 roku spolu so SM. Zbigniewou sa niekoľko starších dievčat zúčastnilo formačnej oázy Deti Márie v Poľsku. Zakladateľom tohto oázového hnutia mládeže, ale aj detí bol Boží sluha Franciszek Blachnicki. Jazyková bariéra nebola prekážkou, lebo poľština je blízky slovanský jazyk a túžba spoznať niečo nové, nových priateľov, nový pohľad na prežívanie času s Bohom a s Máriou prinášala radosť a pokoj do mladých sŕdc. Dievčatá sa dozvedeli, ale aj videli ako pracujú skupinky vo farnostiach a preto v septembri 1991 roku bolo vyhlásené stretnutie detí, ktoré chcú patriť do Mariánskeho spoločenstva. Na prvé stretnutie do farskej klubovne prišlo asi 90 detí. Klubovňa praskala vo švíkoch, preto bolo potrebné deti rozdeliť do dvoch skupín – mladšie deti, kde boli deti predškolského veku a 1. stupeň ZŠ a staršie deti – 2. stupeň ZŠ. Deti sa pravidelne stretávali v klubovni na fare, učili sa modliť, poznávať Boha, Nebeskú Matku, budovať si vzájomné priateľstvá, pomáhať starším. Staršie dievčatá zužitkovali svoje skúsenosti z oázy a ďalej sa venovali mladším deťom. Podobná zahraničná formácia sa zopakovala ešte raz ( vtedy už bolo 15 detí zo Spišskej Belej) a priniesla taktiež bohaté ovocie. Pod ochranou Panny Márie a s obetavosťou sestričiek rástli deti v spoločenstve Deti Márie.

8. december bol každoročne veľkým sviatkom detí, ktoré boli prijaté do skupiny Deti Márie. Pri svätej omši im bol slávnostne odovzdaný medailón „zázračnej medaily“. Najmladší členovia dostali malý medailón na zelenej stužke, starší stredný na svetlomodrej a tí najstarší veľký na modrej stužke, ale aj diplom, ktorý bol potvrdením toho, že boli prijaté do Mariánskej Kongregácie, ktorá už viac ako 150 rokov existuje na celom svete.

Medailón bol len vonkajším znakom toho, že si Nebeskú Matku vyvolili za svoju ochrankyňu, že jej zasvätili svoj život. Pri prijatí prvých šiestich dievčat do Mariánskej Kongregácie v roku 1994, po svätej omši prišli tri staršie farníčky zo slzami v očiach, preto, že ony patrili do poslednej skupiny dievčat, ktoré v roku 1950 vstúpili do tejto Kongregácie, a doniesli aj svoje diplomy a stanovy.

Ochota sestričky Zbigniewy, túžba detí po novom poznaní Boha, zvedavosť a hravosť viedla deti k rôznym aktivitám. V pôste pripravovali krížovú cestu pre deti, slávnostné ružencové pobožnosti, v advente to boli sväté omše s lampášikmi a Ježiškom, ktorý schádzal po schodíkoch na zem.

Deti sa pravidelne stretávali vo svojich skupinkách v klubovni na fare. V každej skupinke bolo asi 30- 40 detí. Okrem spoločnej modlitby sa venovali i poznávaniu života Panny Márie, jej čností, ale aj poznávaniu kresťanskej literatúry, čítaniu Svätého písma, no nezabudli ani na šantenie a zábavu. Sestrička viedli deti k tomu, aby svoju činnosť nasmerovali na Boha, na pomoc blížnym, učila ich láske, trpezlivosti a pokore.

V lete 1997 sestričky z Kongregácie Služobníc Nepoškvrnenej odišli zo Spišskej Belej do Svitu. Semienko, ktoré zasiali do srdiečok našich detí však prinieslo úrodu, deti nechceli ostať nečinne stáť, túžili sa ďalej stretávať a tak sa začala nová etapa stretiek s deťmi. Pani Mária Ščigulinská – teta Maja, ktorej deti šesť rokov chodili na stretnutia Deti Márie, začala pokračovať v práci so spoločenstvom , viedla detský spevokol na svätých omšiach, pomáhala pri formácii starších dievčat, ktoré potom viedli mladšie deti v skupinkách.

SM. Zbigniewa hoci už pôsobila vo Svite, občas prišla aj na stretnutie do Spišskej Belej, pomáhala v príprave ďalších dievčat na vstup do Mariánskej Kongregácie a spolu s tetou Majou organizovali spoločné stretnutia Deti Márie zo Svitu i Spišskej Belej. Boli v tom aj víkendovky v Toporci a Spišskej Belej.

V jubilejnom roku 2000 sa Deti Márie prvýkrát zapojili do celoslovenskej koledníckej akcie DOBRÁ NOVINA, ktorú organizuje Hnutie kresťanských spoločenstiev deti – eRko. Radosť detí z koledovania bola veľmi veľká a odozva ľudí vo farnosti tiež. Vďačne otvárali nielen svoje príbytky, ale i svoje srdcia, tešili sa z príchodu malých koledníkov. Odmenou všetkým, ktorí sa zúčastnili Dobrej noviny, bola kolednícka veselica. DOBRÁ NOVINA priniesla i nových vedúcich a nové deti, ktoré sa chceli stretávať a tak vznikli nové skupinky.

V roku 2001 sa skupina Deti Márie zaregistrovala a dostala novú strechu, ktorou sa stalo eRko. Deti tak pribudli do veľkej rodiny eRkárov. Na spoločných stretkách si vypĺňali čas i námetmi z časopisu Lusk. Prví mladí dobrovoľníci absolvovali kurz „Začíname“, ktorý bol pre nich veľkým povzbudením do ďalšej práce s deťmi.

Spoločenstvo Deti Márie pripravuje s pomocou rodičov i fašiangové plesy, v pôstnom období pripravujú detskú krížovú cestu, zapájajú sa do celoslovenskej akcie na ochranu počatého dieťaťa „Biela stužka“. Začiatok leta patrí detským táborom, hlavne vo Važci, kde je diecézne centrum mládeže. Deti sa vzájomne spoznávajú, budujú nové priateľstvá, nechýbajú športové a kultúrne podujatia, spoločná modlitba, svätá omša, detské adorácie. Deti sa učia otvárať svoje srdcia pre Boha i podať pomocnú ruku blížnemu, keď to potrebuje. V jeseni sa deti zapájajú do akcie Detský čin pomoci. S radosťou sa zapájajú do veľkého jesenného upratovania farského dvora i kostolnej záhrady.

Práca v tomto spoločenstve prináša radosť, obetu, niekedy aj námahu. Deti chodia na stretnutia s veľkou radosťou a my starší dúfame, že Nebeský Otec cez tieto stretnutia zaseje do ich sŕdc semienka živej viery, ktoré raz vyrastú, prinesú plody a budú pokračovať v tejto službe.