Rímskokatolícka cirkev, farnosť Spišská Belá vyslovuje vďaku Prešovskému samosprávnemu kraju (PSK) za poskytnutie dotácie na realizáciu projektu s názvom: „Výskum a návrh na reštaurovanie bočných gotických oltárov Rímskokatolíckeho kostola sv. Anny v Spišskej Belej – Strážkach“. Potrebné financie na realizáciu projektu boli poskytnuté cez dotačnú schému „Výzvy poslancov PSK“ na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie pre rok 2025.
Samotný výskum a výsledné reštaurátorské dokumentácie s názvami „Oltár bočný Panny Márie. Spišská Belá – Strážky. Správa z reštaurátorského výskumu a návrh na reštaurovanie“ a „Oltár bočný Šimon Horlivec apoštol, sv. Júda Tadeáš apoštol. Spišská Belá – Strážky. Správa z reštaurátorského výskumu a návrh na reštaurovanie“ boli vypracované autormi Mgr. art. Veronika Daneček Šmigrovská, Mgr. František Šmigrovský a Mgr. art. Martin Šmigrovský a umelecko-historické vyhodnotenie Mgr. Lenka Megyeši Ďurčeková, reštaurátormi, členmi Komory reštaurátorov.
Neskorogotický bočný oltár Panny Márie z roku 1524 predstavuje kvalitnú maliarsku aj sochársku prácu na vysokej umelecko-remeselnej úrovni, svojou umeleckou hodnotou zapadá do gotického priestoru kostola a dotvára interiér Rímskokatolíckeho kostola sv. Anny v Spišskej Belej – Strážkach. Oltár bočný Panny Márie je situovaný v pravej časti lode kostola. Architektúru oltárnu krídlovú retabulovú tvorí predela, ktorá má tvar lichobežníka. Tabuľový obraz predely zobrazuje Smrť Panny Márie. Nad predelou je archa v tvare pravouhlého výklenku, v ktorej sú situované sochy, v strede archy socha Panny Márie s dieťaťom z dielne Majstra Pavla z Levoče, ďalšie dve sochy chýbajú (socha sv. Ondreja je v súčasností v Slovenskej národnej galérii v Bratislave). K arche sú primontované obojstranne pomaľované oltárne krídla s dvojicami obrazov nad sebou s tabuľovými obrazmi Zvestovanie Panne Márii, Narodenie Krista, Navštívenie Panny Márie, Klaňanie troch kráľov, Kristus pred Kaifášom, Kristus Ecce Homo, Kristus pred Pilátom, Nesenie kríža. Autorstvo tabuľových malieb je v odbornej literatúre prisudzované dielni Majstra oltárov zo Strážok. Nadstavec oltára má v strede pravouhlý obraz s profilovaným rámom s vyobrazením Boha Otca s Ukrižovaným Kristom (obraz sv. Trojice).
Neskorogotický bočný oltár sv. Šimon Horlivec apoštol, sv. Júda Tadeáš apoštol z roku 1513 rovnocenne predstavuje kvalitnú maliarsku aj sochársku prácu ako Oltár bočný Panny Márie. Oltár bočný sv. Šimon Horlivec apoštol, sv. Júda Tadeáš apoštol je situovaný v ľavej časti lode kostola, podľa odbornej literatúri datovaný do roku 1513 ako prvá realizácia dielne Majstra oltárov zo Strážok a autorstvo sochárskej výzdoby je v odbornej literatúre prisudzované dielni Majstra Pavla z Levoče. Tabuľový obraz predely zobrazuje Krista Bolestného. Nad predelou je archa, v ktorej sú umiestnené sochy sv. Šimona Horlivca apoštola (vľavo) a sv. Júda Tadeáša apoštola (vpravo). K arche sú primontované obojstranne maľované tabuľové oltárne krídla s dvojicami obrazov, ktoré zobrazujú sv. Šimona Horlivca apoštola a sv. Júda Tadeáša apoštola, ako uzdravujú chorých, vyháňajú zlého ducha, kriesia mŕtve dieťa, pred pohanskou modlou, Podobenstvo o nepoctivom správcovi, Zázračné rozmnoženie chlebov a rýb, Podobenstvo o kúkoli a Márnotratný syn.
Oltáre boli čiastočne zreštaurované okolo roku 1950 dr. M. Mariani a P. Mendel. Ďalšie reštaurovanie prebehlo 90-tich rokoch 20. stor. (Vysoká škola Výtvarných umení pod vedením doc. Iriny Mészárošovej), ale tiež bolo reštaurovanie zrealizované len čiastkovo. Jednotlivé časti boli koncipované ako diplomové práce, dovedené do rôznych fáz. Reštaurovanie v tom čase bolo však realizované s nedostatočným dôrazom na konzervátorské postupy, t. j. miera petrifikácie drevenej hmoty je nízka prípadne žiadna. Jednotlivé časti oltárov sú do značnej miery napadnuté drevokazným hmyzom.
Na základe zhodnotenia všetkých skutočností zistených reštaurátorským výskumom bol vypracovaný návrh na reštaurovanie, ktorý následne prešiel schválením KPU Prešov. Reštaurátorský zásah bude pozostávať z konzervátorských a reštaurátorských postupov, ktorých cieľom bude rehabilitácia umeleckého diela, obnovenie a prehodnotenie jeho výrazových hodnôt a skvalitnenie úrovne jeho prezentácie. V návrhu na reštaurovanie bola určená optimálna metóda reštaurovania tak, aby sa pri reštaurovaní pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila a aby bola zachovaná jej autenticita a pamiatková podstata ako celku, aby sa zamedzilo ďalšej degradácii a deštrukcii primárnych vrstiev a hmoty, zabezpečila sa ich stabilizácia, prinavrátil sa primárny výraz a farebnosť, a tiež kvalitné prezentovanie oltára v kostole.
Vypracované a schválené reštaurátorské dokumentácie tvoria ďalší podstatný a nutný krok v našom zámere reštaurátorskej realizácie bočných oltárov. Reštaurovanie zabezpečí oltárom prinavrátenie pôvodných umelecko – remeselných, historických, výtvarných a estetických hodnôt. V budúcnosti zreštaurované oltáre budú slúžiť na liturgické účely, pre širokú turistickú, kultúrnu aj odbornú verejnosť.
