Na tohto ročných Svetových dňoch mládeže v Lisabone sa zúčastli aj naši farníci,
Palulína Halčinová, Ján Pajer a Jozef Pajer, ktorí sa nám podelili o svoje zážitky.
Prvá znich Paulína Halčinová: Témou tohtoročných Svetových dní mládeže bol biblický citát, ktorý vybral pápež František: ,,Mária sa vydala na cestu a ponáhľala sa” ( Lk 1,39). My sme našu cestu začali letecky 23.7.2023 vo Viedni s prestupom v Madride, podvečer sme prileteli do Porta, kde sa nás už ujali ľudia z farnosti Espinho. V tomto meste sme boli ubytovaní počas dní v diecéze. Mohli sme tak lepšie spoznávať portugalskú kultúru a zároveň sa duchovne pripravovať na stretnutie so Svätým Otcom. Síce sme bývali v bývalej hasičskej stanici a spávali sme na zemi, o to viac máme spoločných, zábavných príhod, veď predsa sme tam prišli načerpať duchovne a nie telesne, takže nám drsnejšie podmienky nakoniec vôbec neprekážali. Domáci nás s radosťou privítali a snažili sa nám ukázať čo najviac z miestnych tradícií, ako napríklad rybolov alebo trhy. Učili nás surfovať a na upevnenie vzťahov usporiadali medzinárodný turnaj vo volejbale a futbale. Každý deň sme zakončili spoločnou multikultúrnou svätou omšou. Spoločnosť nám robili pútnici z Poľska, Kanady, Guinea Bissau, Argentíny a Mexika. Počas jednej z týchto omší sme mali príležitosť spievať slovenské mládežnícke piesne, ktoré zožali veľký úspech, pretože po skončení omše sme na prosbu od zahraničných pútnikov spievali ešte tri ďaľšie. Na rozlúčku s mestom Espinho sa usporiadalo predstavenie, kde všetky národy odprezentovali svoju kultúru. Bol to veľký zážitok, celé námestie spievalo a tancovalo a dokonca aj slovenskú polku, ktorú sme sa ich snažili naučiť.
Po ceste do Lisabonu sme si urobili zastávku vo Fatime, a aj keď času bolo málo, na sile duchovného zážitku to nič neubralo. V Lisabone sme si svoje spacie vaky zložili v školskej telocvični, kde sme boli ubytovaní až do konca SDM. Čakal nás tu pestrý program, doobeda slovenské katechézy, ktorým sme sa veľmi potešili, keďže sme konečne rozumeli všetkému čo sa tam rozprávalo. Poobede sme mohli spoznávať mesto a podujatia, ktoré si pre nás organizátori prichystali, či už koncerty, prednášky, duchovné rozhovory, alebo adorácie konajúce sa po celom meste.
V deň príchodu Svätého Otca bolo celé mesto plné očakávaní. Spolu s našou skupinou sme na mieste stretnutia boli vždy už niekoľko hodín skôr, len aby sme sa dostali čo najbližšie k pódiu. Dlhý čas strávený na priamom slnku bol vyčerpávajúci, no opäť raz sa tu ukázala láska k blížnemu. Všetky národy si navzájom podávali pomocnú ruku, len aby sme v zdraví prečkali tento čas. A keď hudba zrazu oznámila príchod pápeža, všetci sa rýchlo zdvihli a zrakom ho hľadali v dave ľudí, len aby ho mohli aspoň na malú chvíľu zazrieť. Nám sa podarilo dostať sa ku ceste, ktorou prechádzal, takže prešiel priamo popri nás. Bol to neopísateľný pocit, ako keby sme sa v tej chvíli všetci vznášali na obláčiku, zrazu všetky starosti zmizli a ostala iba radosť a úsmev, dokonca sa objavili aj slzy. Aj keď pápež už nevyzeral najmladšie a pôsobil unavene, v momente keď k nám prehovoril, ozval sa jeho mladý duch, akokeby k vám rozprával dvadsaťročný človek. V tom bola tá krása, že človek, ktorý si toho už toľko prežil bol napriek tomu, nám mladým, taký blízky, vedel nás pochopiť, vedel čo prežívame a ako sa cítime.
Nakoniec prišla smutná chvíľa lúčenia sa s ľuďmi, ktorí nám po tom všetkom už boli ako druhá rodina. Vôbec sa nám nechcelo ísť domov, pretože sme vedeli, že návrat do reality nebude, po tom všetkom, čo sme prežili, vôbec ľahký. No v srdci mi ostávajú slová pápeža Františka: ,, Si zavolaný/á po mene, ty aj ty, my všetci, ktorí sme tu, aj ja, my všetci sme boli zavolaní po mene. Sme volaní takí, akí sme, s problémami, ktoré máme, s obmedzeniami, ktoré máme, s ohromnou radosťou, s túžbou byť lepší, s túžbou víťaziť.“ Týmto duchom sa niesli celé Svetové dni mládeže. Spoločenstvo, do ktorého sme prišli, a ktoré sme vytvorili nás prijalo presne takých akí sme, nezáležalo na národnosti, farbe pleti, vzdelaní, na oblečení. Všetci sme si boli rovní, všetci sme Ježišom rovnako milovaní a on nás k sebe volá presne takých, akí sme aj s chybami a nedostatkami, pretože nás presne takýchto stvoril a takýchto nás miluje.
Paulína Halčínová
Ján Pajer :
Ako si cestovala na SDM?
Cestoval som bicyklom. Z Lendaku. Človek chcel zistiť kam ho jeho nohy zavedú. Cestoval som s bratom Jozefom a hŕstkou nadšencov, ktorí chceli zažiť niečo nové.
Čo pre teba cesta znamenala čo si prežíval počas cesty?
Dobrodružstvo. Na bicykli môže byť človek viac sám so sebou i keď musí byť takisto ostražitý. Tešil som sa na nové krajiny, nové zážitky a že uzriem niečo zaujímavé. Videl som mnoho krásneho. Od architektúry, umenia, nádhernej prírody po dobrosrdečnosť a pohostinnosť ľudí a to v každej krajine. To všetko sprevádzala super partia, s ktorou sme vytvorili na mesiac tzv. Druhú rodinu.
Čo vás čakalo po príchode do Lisabonu?
Keďže sme bicyklovali a cesta bola dlhšia tak sme nezažili klasické SDM, kde registrovaní prišli už skôr do mesta alebo mali prichystaný nejaký program.Do Lisabonu sme dorazili 4.8.(piatok) vo večerných hodinách. Boli sme radi, že máme kde prespať. Nasledujúci deň predpoludním sme si spravili menšiu prehliadku mesta. Keďže sme boli na bicykloch, boli sme flexibilnejší a aj presun popoludní na samotné miesto hlavného programu bol o čosi jednoduchší.
Načom všetkom ste sa zúčastnili?
Naša partia sa zúčastnila napr. na bieloruskej svätej omši ešte na mieste, kde sme boli ubytovaní. Boli sme aj súčasťou davu na vigílii a samozrejme boli sme na hlavnej svätej omši s pápežom Františkom.
Aká bola atmosféra na SDM?
Neopísateľná. Je fajn vidieť pohromade toľko ľudí ktorých spája jedna vec. Mne sa najviac páčili pochody národností v jednotlivých zástupoch s vlajkami sprevádzaný či už spevom alebo hrou na rôzne nástroje. Takisto som mal šťastie vidieť celú tu masu ľudí zhora z mosta. Zaplnené sektory a neustále prichádzajúci ľudia vytvorili doslova more. Nedá mi nespomenúť aj moment kedy pápež vyšiel medzi ľudí. Boli sme nejaké 3 metre od neho, keď prechádzal na papamobile. Bolo pekné vidieť s akým nadšením ho ľudia vítajú medzi sebou a šalejú od radosti, že sú v jeho blízkosti.
Čo v tebe zanechali SDM a možno čo sa zmenilo v Tvojom živote?
Celá táto naša 30-dňová cesta znamenala pre mňa uvedomenie si, aký dokáže byť život jednoduchý. Koľko málo stačí aby bol človek spokojný a zároveň vážiť si všetko čo momentálne má. Z SDM som si odniesol hlavne 2 slová z kázne pápeža Františka. A to „Nebojte sa”. Nech sa deje čokoľvek v našich životoch, dôležité je zachovať si chladnú hlavu a všetko ostatné sa už nejako porieši. Z tejto púte som si priniesol po troške pokoja, skromnosti, vďačnosti a lásky.
Ján Pajer
