Predposledná pôstna katechéza nás naučila, aby sme sa vedeli darovať druhým. Názornou ukážkou nám bol v úvode katechézy zemiak. Povedali sme si, že keď sa zemiak zasadí do zeme, alebo keď ostane dlho do jari v pivnici, tak postupne v pivnici ako aj v zemi vypustí malé a neskôr väčšie hľuzy (akoby korienky), na ktorých v dobrej pôde vyrastú malé zemiačiky. Ak majú v zemi dobré podmienky, rastú, až sú tak veľké alebo dokonca aj väčšie ako bol pôvodný zemiak. Katechéza nás naučila, aby sme aj my v našom živote dokázali odumierať sebe, aby sa všetko vždy netočilo len okolo nás, ale aby sme sa učili ako „zemiak” darovať zo seba všetko dobré a krásne, aby sme ľudí a svet okolo seba dokázali obohatiť a obdarovať. Z nášho „trochu” dobra tak môže byť všade naokolo veľa dobra a lásky. Ďalej sme odhalili ďalší náš kľúč- kľúč darovania sa. Ježiš nám pripomína, že darovať sa pre druhého je tou najkrajšou vecou a najkrajším dobrom, aké môžeme pre druhého urobiť. On sa obetoval za nás, zomrel na kríži a my sme zachránení, neumrieme naveky. Pripomína nám, že aj my sa mu môžeme každý deň podobať, vždy keď dokážeme obetovať či darovať niečo zo seba. Povedali sme si, že obetovať môžeme napríklad druhému svoj čas, môžeme darovať niečo materiálne a tak niekomu pomôcť, aby bol jeho život krajší, môžeme darovať náš úsmev, radosť, objatie či pomocnú ruku. Vždy keď niečo darujeme či obetujeme, prinášame veľkú úrodu, dobro, ktoré dáme sa ešte zväčší a je ho vo svete, v našej rodine, v našej triede stále viac a viac. Ježiš nás pozýva, aby sme sa nebáli darovať niečo z nás, možno aj všetko, všetky naše talenty, všetko to, čo môže tento svet urobiť krajším a lepším. Podobajme sa mu v darovaní sa druhým. Stačí keď mu s dôverou a s odvahou povieme: tu som Pane, chcem byť pre druhých darom tak ako ty. Spoločný čas sme zakončili adoráciou.
Anna Štefaňáková
