Na katechéze sme sa zamerali na ticho. Predstavili sme si život svätého Jozefa. Vyznačuje sa tým, že bol tichý. Veľa toho nenarozprával, o to viac hovorili za neho skutky. Okrem toho bol aj veľmi spravodlivý, pracovitý či nábožný. Pri adorácii sme sa zamerali na ticho v našom živote. Možno sa niekedy vyhýbame tichu a radšej uprednostňujeme hluk, slová a rozptýlenie, aj preto,
že vnútorný pokoj so sebou prináša isté riziko. Vyprázdňuje nás a robí nás chudobnými, rozkladá trpkosť a zavrhnutie a privádza nás k sebadarovaniu. Keď je srdce tiché a chudobné, prichádza doň Duch Svätý, napĺňa ho bezpodmienečnou láskou. Nenápadne, no nezadržateľne nás ticho privádza k tomu, aby sme milovali. Mlčanie (v správnom čase) je lepšie ako hovorenie o dobrých veciach. Ticho približuje k sebe, k Bohu , k blížnym. Od kontroly jazyka začína obnova duchového života. Ticho nie je prázdno, to je Božia prítomnosť. Je to príležitosť objaviť seba v Bohu. Vydržať s tým, čo v sebe nosím.
Anna Štefaňáková
