Piatková katechéza pre deti niesla názov Eucharistia ako dar. Povedali sme si, že Eucharistia je ten najväčší dar, lebo je dôkazom Ježišovej lásky voči človeku. Svätý Ján Pavol II. vnímal Eucharistiu ako dar a vyjadril to nasledovnými slovami: „Cirkev prijala
Eucharistiu od Krista, svojho Pána, nie ako jeden z mnohých darov, ale ako najväčší dar, pretože je darom seba samého, Jeho vlastnou podstatou v Jeho svätom človečenstve, ako aj darom Jeho diela spásy.”
Ak chceme niekoho potešiť kúpime mu dar, ale ak niekoho skutočne milujeme, darujeme mu seba samého. Tak to môžeme vidieť pri sobáši, keď dvaja ľudia, ktorí sa nadovšetko milujú si nadajú len nejaký darček, ale jeden druhému odovzdávajú seba. A tak aj Ježiš nám nedáva len darček, dáva nám to najviac a to seba samého. Počas katechézy sme si priblížili aj život blahoslavenej Imeldy- patrónky prvoprijímajúcich detí. Mala veľkú túžbu spojiť sa s Ježišom v Eucharistii. A pretože ho nemohla prijať, pretože bola príliš malá, mladá svätica sa trápila v slzách po každom odmietnutí. Verila zo všetkých síl, že ten maličký Chlieb je živý a pravý Ježiš. Bol to pre ňu veľký dar, keď mohla prijať Pána Ježiša už skôr, ako 12 ročná. Tento biely kvietok Imelda sa tak zapáčil Bohu, že sa s ním chcel nielen zázračne spojiť, ale uchvátil ju silným citom lásky a preniesol ju k sebe do neba. Ak máme vieru, môžeme predčasnú smrť tejto mladej dievčiny vnímať vo svetle jej silnej lásky k Ježišovi. V momente, keď ho prvýkrát prijala, nebola vystrašená svojím odchodom, ale premožená plnosťou krásy jeho príchodu.
Anna Štefaňáková
